ato
方敏英字典
-
和,及,與
and
學習詞表-秀姑巒阿美語
秀姑巒阿美語
-
和
學習詞表-海岸阿美語
海岸阿美語
-
和
學習詞表-馬蘭阿美語
馬蘭阿美語
-
和
學習詞表-恆春阿美語
恆春阿美語
-
和
原住民族語言線上辭典
詞頻:(616)
備註:aci 與 ato均是並列結構標記,但是aci之後的並列項只能是人稱專有名詞,如人名或親屬。
-
和(並列結構標記)
-
Makaen ni Aki ko foting ato hemay.
阿基吃了魚和飯。
-
Makaen ni Aki ko foting ato hemay.
-
(範疇分類:助詞或其他)
和
-
Fangcal ko romi'ad anini, tala'alo^ kako ato safa^ a misalama^ to nanom.
今天天氣很好,我和妹妹去溪邊玩水。 -
Ci ama:, ci mama^, ci ina^, o fafahiyan a safa^ ato kako.
祖母、爸爸、媽媽、妹妹和我。 -
Malakapot kami to romi’ami’ad a micodad ato misalama^.
我們每天一起唸書和玩耍。 -
O lawal, o toron ato dongec.
外公請我們吃飛鼠肉、麻糬和藤心湯。 -
O matefaday i sera^ a posak ato fawo^ i,
掉在地上的飯粒和蟲, -
Icowaay ko tahnayay no cilamalay ato faso^?
火車和公車哪一個比較快呢? -
Caay ka eca^ matomes ko tamina^ to foting ato ’afar.
船上總是裝滿了魚和蝦。 -
Mafana’ haca^ kako a mipadang misawsaw to kaysing, to tapila’ ato ’alapit.
我還會幫忙洗碗盤和筷子。 -
Tawki^, micakay kako to impic ato ciwming.
老闆,我要買鉛筆和筆記本。 -
O karaya’ay ato papoyo’ay.
一支長,一支短。 -
Maolah milimek ciira i so^metay ato i fokelokelohan.
牠喜歡躲在潮濕的地方和石頭堆裡。 -
Ano tomowa’ ho ko ngapa^ nira i, caay to kacaloway a milaliw ko ’edo ato takola^.
只要張開嘴,老鼠和青蛙都很難逃開。 -
Malopisak i sawalian ato i teloc no Taywan ko Pangcah.
我們阿美族分佈在台灣的東部和尾部(南部)。 -
Mangalay kami a micakay to ci-ting ato no kongko^ a codad.
我們都想買字典和故事書。 -
Malahakelong kako ato kapot a tayra i picakayan to codad inacila^.
昨天我和同學一起到書店去。 -
I kailisinan sato i, nisatoron, mipacok to fafoy, ato pasadak to eraw.
在部落舉行祭典時,他們舂打粢粑,殺豬,以及擺出釀造的小米酒。 -
O pikisaemelan ato pikidihekoan ko loma’ ita.
家屋是讓我們乘涼和取暖的地方。 -
Ira ko loma’, o ’ariri^ ato pikacawan no niyaro’ ita.
我們的部落有房舍、穀倉和瞭望台。 -
Ira ko patiyamay, o yo-fing ato pipaisingan itira.
那裡有商店、郵局和醫院。 -
Nga’ay kita a tala-yo-fing a micu-king, miepod to pida^ ato paefer to tikami^.
也可以到郵局存錢、領錢和寄信。 -
Adihay ko katayalan i to-kay saka, masolot ko kapah ato kay^ing.
都市的工作機會多,所以吸引男女青年。 -
Mapolong ko ’alomanay a romadiw ato masakero^ i papotal, malipahak to nikasefek no kinaira no pinaloma^.
大家在廣場上快樂地唱歌和跳舞來慶祝豐收。 -
Miilisin ko niyaro’ niyam i salaloma’ no faloay ato siwaay a folad to mihecahecaan.
每年的八月到九月之間,我們的部落舉行「豐年祭」。 -
O satadamaanay no niyaro’ ato o kasa’opoan haca^ no kasangasaw koya romi’ad.
那是部落非常重要的日子,也是每個家族團聚的時刻。 -
Anini^ palimo^ han to a palacecay ko pakomod ato pakeras.
今天把pakomod和pakeras 合併成為palimo^。 -
O pakeras haw i, miliyaw a macakat ko pacihakay a mifolesak to nisangicingiciwan a ’icep. Nanay citama’ ko kapah a mi’adop ato mifoting o saanay.
至於pakeras儀式是,女祭司再次爬到宗祠的屋頂上,向大眾撒檳榔切片。以示祝福部落青年上山打獵、下海漁撈順遂,常有獵獲。 -
Mipatala^ to siraw ato eraw ko loma’ no caciramod no malaynaay.
結婚者家裡會準備鹹豬肉和糯米酒宴請親友。
-
Fangcal ko romi'ad anini, tala'alo^ kako ato safa^ a misalama^ to nanom.
-
和;與
-
(範疇分類:助詞或其他)
[虛]
-
Kasasiolah, kadadama^ ato idang.
和朋友要相親相愛、互相幫助。
-
Kasasiolah, kadadama^ ato idang.
-
(範疇分類:助詞或其他)
以及
-
I to-kay to caira a matayal ato misaparod.
他們已在都市成家,工作也在那裡。
-
I to-kay to caira a matayal ato misaparod.
-
(範疇分類:助詞或其他)
還有
-
Ira ko kiyafes, o moka^, o pawli^, ato masamaamaanay.
有芭樂、木瓜和香蕉,還有很多很多。 -
Ira ko titi^ no ’ayam, o fita’ol, o kalitang ato lokot i sakalahok no niyam anini^.
今天的午餐有雞肉、蛋、四季豆,還有山蘇。
-
Ira ko kiyafes, o moka^, o pawli^, ato masamaamaanay.